Život Prešova
online
online
Metrové metro a kilometrový chodník
24.08.2007 Celý región
Každý z nás má svoje sny, túžby, vízie. Niektorí z nás to s nimi preháňajú až tak, že žijú pre ne. Ani nie pre reálny život, pre to skutočné, čo je okolo nich, ale pre nie čo, čo si vo svojej duši predstavili, vysnívali.Idú za tým ako pútnik v púšti za fatamorgánou. Snívajú svoje sny - o krásnych princoch, bohatých nevestách, o návštevách ďalekých krajov. V týchto túžbach sú aj smiešni - a to možno i pre svoje najbližšie okolie. Snívajú však poctivo. Každopádne takých ľudí treba, pretože čoho všetkého by na tejto zemi nebolo, keby ľudia nesnívali?! Napríklad nebyť ľudských snov a predstáv o tom ako byť vtákom, nemali by sme doteraz lietadlo. Príkladov by sa našlo viac ako dosť. Snívajú však za svoje, a za svoje menia sny na skutočnosť.
Horšie je to, keď začnú snívať verejne činné osoby. Nie sú to sny čisto intímne, pretože sa dotýkajú viac či menej širšej komunity. A nielen to, na realizáciu snov idú potom peniaze zo spoločnej kasy, či sa už to páči všetkým alebo len zopár jedincom. Najviac tým, ktorí napríklad z toho profitujú, že sa plní taký alebo hentaký sen o niečom, čo by tu malo byť a doteraz ešte sa mu nepodarilo vyskytnúť sa...
Najnovšie máme v Prešove \"sen\" o metre. Dobre sa to počúva, občas to znie ako fatamorgána. Pre \"cezpoľných\" sme možno v tomto smere aj smiešni, pretože ani toť 40 kilometrov od nás nemajú metro, stačí im povrchová električková dráha. Nebezpečenstvo takých snov je len v tom, že zverejnia sa a potom \"skutek utek\". To je niečo iné, to je iná káva.
Vo verejnom živote by malo platiť - menej snov a viac reálnych skutkov. Napríklad keby Sekčovčania sa dočkali opravy kilometrového chodníka, čo je najbanálnejší sen z banálnych, alebo aby tí istí ľudia sa prebudili a pod oknami nemali veľkopredajňu ale tak ako sa spočiatku proklamovalo fitnescentrum. Do toho prvého objektu musia prísť kamióny, ale ak by prišli do toho druhého, tak by to vyzeralo ako z francúzskej komédie. To by bol sen, keby sa všetko premenilo na realitu... Alebo keby sme nesnívali, ale obsluhujúci personál by vedel viac po anglicky osloviť zákazníka na letných terasách. Chudák cudzinec príde a ani jedálny lístok nemá v cudzej reči, len v slovutnej slovenčine. Z toho sa však nenaje... A cudzinec je tiež len človek, tiež sníva. A potom vytriezvie, prebudí sa a realita je horšia ako sen...
(jj)
Horšie je to, keď začnú snívať verejne činné osoby. Nie sú to sny čisto intímne, pretože sa dotýkajú viac či menej širšej komunity. A nielen to, na realizáciu snov idú potom peniaze zo spoločnej kasy, či sa už to páči všetkým alebo len zopár jedincom. Najviac tým, ktorí napríklad z toho profitujú, že sa plní taký alebo hentaký sen o niečom, čo by tu malo byť a doteraz ešte sa mu nepodarilo vyskytnúť sa...
Najnovšie máme v Prešove \"sen\" o metre. Dobre sa to počúva, občas to znie ako fatamorgána. Pre \"cezpoľných\" sme možno v tomto smere aj smiešni, pretože ani toť 40 kilometrov od nás nemajú metro, stačí im povrchová električková dráha. Nebezpečenstvo takých snov je len v tom, že zverejnia sa a potom \"skutek utek\". To je niečo iné, to je iná káva.
Vo verejnom živote by malo platiť - menej snov a viac reálnych skutkov. Napríklad keby Sekčovčania sa dočkali opravy kilometrového chodníka, čo je najbanálnejší sen z banálnych, alebo aby tí istí ľudia sa prebudili a pod oknami nemali veľkopredajňu ale tak ako sa spočiatku proklamovalo fitnescentrum. Do toho prvého objektu musia prísť kamióny, ale ak by prišli do toho druhého, tak by to vyzeralo ako z francúzskej komédie. To by bol sen, keby sa všetko premenilo na realitu... Alebo keby sme nesnívali, ale obsluhujúci personál by vedel viac po anglicky osloviť zákazníka na letných terasách. Chudák cudzinec príde a ani jedálny lístok nemá v cudzej reči, len v slovutnej slovenčine. Z toho sa však nenaje... A cudzinec je tiež len človek, tiež sníva. A potom vytriezvie, prebudí sa a realita je horšia ako sen...
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
